ZATOPENÉ OBCE STREDNÉHO LIPTOVA

V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia museli obyvatelia trinástich obcí stredného Liptova ustúpiť stavbe veľkej vodnej elektrárne. O jej vybudovaní rozhodla vláda ČSSR v roku 1964 a výstavba trvala desať rokov. Pre potreby elektrárne vznikla na rieke Váh vodná nádrž s objemom tristošesťdesiat miliónov kubických metrov vody. Prehradenie Váhu medzi Vlachmi a Sokolčami vytvorilo vodnú plochu s rozlohou dvadsaťsedem kilometrov štvorcových.

Vodná nádrž zaplavila historicky najvýznamnejšiu a najkultivovanejšiu časť Liptova - kotlinu, rozprestierajúcu sa v údolí Váhu. Voda zaliala úplne alebo z väčšej časti obce: Liptovská Mara, Parížovce, Sokolče, Paludza, Ráztoky, Dechtáre, Liptovská Sielnica (pôvodná), Bobrovník, Čemice, Zádiel, Sestrč, Vrbie a Demčiny. Svoje domovy muselo opustiť deväťstoštyridsať rodín, čo bolo v tom čase viac ako štyritisíc obyvateľov. 

Pod hladinou zmizli nielen kultúrne vyspelé sídla a príbytky ľudí, ale aj tisícročia histórie, vzácne pamiatkové objekty a jedinečné prírodné lokality. Na dne priehradného jazera, nazvaného podľa jednej zo zničených obcí, zostalo aj osemsto hektárov poľnohospodárskej pôdy, zabezpečujúcej obživu a prácu mnohým obyvateľom Liptova.

Malá časť významnej histórie stredného Liptova je zachovaná v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline a vzácny artikulárny kostol z Paludze bol premiestnený do obce Svätý kríž. Dejiny rozvoja poľnohospodárstva, najmä pre Liptov typického ovčiarstva, ako aj začiatky priemyselnej výroby zachytáva vo svojich expozíciách Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku. V jeho priestoroch sa nachádza aj galéria ľudového výtvarného prejavu.

Diela významných slovenských maliarov, ktorí svoj život a tvorbu spojili s regiónom Liptova prezentuje vo svojich zbierkach Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Galéria plní nielen funkciu výstavnú, ale aj kultúrno-výchovnú, publikačnú a ochrannú.